1994

Ťažké mraky v rozhlasovom éteri pomáhal rozháňať aj svieži vietor zo slnečnej Kalifornie. Tam sa už od konca 80. rokov výborne darilo infikovať rôzne formy punk rocku popovými melódiami. Tunajší pop punkový underground prekvital brázdený koncertujúcimi kapelami, kyprený dohľadom punkových fanzinov a zalievaný spŕškou nahrávok z nezávislých labelov. Bolo len otázkou času, kedy sa aj táto subkultúra ocitne v zornom poli hľadačov talentov veľkých firiem v honbe za hudobnou alternatívou.

Tí vkladali nádeje najmä do scénou oceňovaných Bad Religion a ich pripravovanej novinky Stranger Than Fiction, boli to však dva iné čierne kone, na chrbtoch ktorých sa punk rock vrútil do rebríčkov predajnosti i dennej rotácie rádií. Po dvoch nezávislých platniach vydali Green Day svoj tretí počin na veľkej značke. Hnaný silou ich nákazlivo melodických pesničiek a bezočivého šarmu, bol Dookie absolútnym zásahom do čierneho. V rádiách sa uchytil hneď prvý singel Longview, no kapela definitívne prerazila vďaka pamätnému vystúpeniu na festivale Woodstock '94. Na ich bahnovú prestrelku s fanúšikmi sa vtedy dívali milióny divákov televízneho prenosu. V priebehu jej stupňovaného finále im spevák otrčil holý zadok a v záverečnej skrumáži priamo na pódiu si basák po páde na odposluchy vybil pár zubov. Po takejto reklame si mládež z celej krajiny bežala platňu ozlomkrky kúpiť a tá mizla z pultov doslova rýchlosťou blesku.

Iba dva mesiace po Green Day vypustili svoj tretí album aj The Offspring. Ich o poznanie tvrdší, búrlivejší, no nemenej spevný Smash vyšiel na nezávislej značke. Pôdu mu mal pripraviť singel Come Out and Play. Chytľavý slogan v refréne a nevšedný, orientálny gitarový riff zafungovali spôsobom, aký neočakával nik. Z pesničky spravili rádiový hit a z albumu jednu z hudobných senzácií roka, ktorá v čase vydania vytvorila rekord za vôbec najpredávanajšiu nezávislú nahrávku a celosvetovo sa jej predalo viac než desať miliónov kusov. Punk rockovú lavínu už nemohlo nič zastaviť.

***

Anglický prístav Bristol slúžil historicky nielen ako centrum obchodu s britskými kolóniami, ale tiež ako vstupná brána do krajiny pre prisťahovalcov z celého sveta. Spolu s nimi do mesta prúdili a vzájomne sa v ňom prelínali rozmanité kultúrne i hudobné vplyvy.

Silná karibská komunita si zo svojho rodiska priniesla tradíciu „soundsystemov“, DJ-ských zoskupení, ktoré s kufríkom platní a párom silných reprákov rozpútavali zábavu nielen v tanečných kluboch, ale trebárs z korby auta aj priamo na ulici. Spočiatku hrávali prevažne domovské žánre „ska“, „dub“ a najmä „reggae“, no s príchodom 80. rokov si obľúbili aj čoraz rozšírenejší hip-hop, ktorý si rovnako ctil a rozvíjal prácu s gramofónom a vinylovými platňami. Spolu s ním soundsystemový koktail nasiakol vôňou soulu i R&B, ako aj umením rapu a samplovania. Dalo sa očakávať, že neostane iba pri eklektickom púšťaní platní a tento divoký žánrový strapec raz dozreje do svojbytnej hudobnej formy.

Keď sa teda jeden z vychytených soundsystemov pustil do vlastnej tvorby pod názvom Massive Attack, inšpiráciu pre svoj zvuk nehľadal dlho. Na druhej platni Protection z roku 1994 bez námahy stmelil vláčny rytmus reggae, úlomky samplov a hypnotický tlkot beatov s prvkami elektronickej hudby, zatiaľ čo inštinktívny prúd ich napoly rapovaných, napoly deklamovaných textov zjemňovali zamatové vokály. O výnimočný spev sa mohli oprieť aj v rovnakom roku debutujúci Portishead, no takisto nezapreli ani hip-hopové korene. Hoci si na albume Dummy vystačili bez jedinej rapovanej slohy, svoje plíživo našľapujúce beaty zhusta prekladali na nervy brnkajúcim scratchingom. Umne vybraté sample zas nahrávke prepožičali nástojčivú dramatickosť filmovej hudby. Podstatnú zložku zvuku oboch zoskupení tvorili pomalé tempá, ako aj tajuplná, zmysly mámiaca aura obklopujúca ich skladby. Práve táto sugestívna nálada dala vzniknúť žánrovému označeniu „trip-hop“, aj keď kapely samotné sa tomuto termínu svorne zubami-nechtami bránili.