1993

Hoci mali ženy v rockovej hudbe svoje nezastupiteľné miesto v podstate od jej vzniku, ich tvorivému prínosu sa nedostávalo väčšej pozornosti. Rock'n'roll bol považovaný skôr za doménu mužov. Témy, ktorým sa vo svojich textoch venoval, sa koncentrovali okolo mužského pohľadu na svet, aj keď do nich ženy často vstupovali ako podstatný zdroj inšpirácie. V hudobných zoskupeniach zatiaľ ženy vystupovali najmä ako speváčky a v menšej miere aj ako inštrumentalistky. Situácia sa začala meniť v prvej polovici 90. rokov, keď sa paralelne na oboch stranách Atlantiku presadili silné ženské autorské osobnosti či už na čele kapiel, alebo vystupujúce sólovo.

Opustiť fanúšikmi aj kritikou uznávanú kapelu kvôli nedostatku priestoru pre vlastné vyjadrenie si vyžaduje veľkú dávku sebadôvery. Kim Deal z Pixies si na to trúfla a jej The Breeders prekonali všetky očakávania. Hudobná hravosť, chuť experimentovať a schopnosť akoby mimochodom zložiť hit premenili ich druhý album Last Splash na platinový úspech. Liz Phair zaujala už svojimi po domácky nahratými demo kazetami a ani s plnohodnotnou prvotinou Exile in Guyville sa v štúdiu zbytočne nemaznala. Minimalistickou produkciou dala vyniknúť nielen svojim chytľavým pesničkám, ale najmä bezstarostne priamym textom. Necháva v nich nahliadnuť do zákutí ženskej mysle, ktoré by mnohé iné neodkryli ani svojmu denníčku. PJ Harvey, vtedy ešte trio, nahrali nasledovníka svojej intenzívnej prvej platne pre veľký label, na ich hudbe to však nebadať. Zvukovo surová a emocionálne až na kosť obnažená nahrávka Rid of Me nemilosrdne kope a škriabe. Je tak preto rovnako fyzickým, ako aj katarzným zážitkom.

S úplne inými výrazovými prostriedkami pracuje Björk. Albumom Debut nakreslila hrubú čiaru za minulosťou rockovej speváčky a otvorila dvere do sveta bezhraničnej kreativity, ktorá zdobí jej tvorbu. Svojim piesňam na ňom vdýchla podobu tanečnej elektroniky, atmosférického trip-hopu či jazzových inšpirácií a fanúšikovia mohli iba hádať, kam vykročí nabudúce.

***

Na zadnej strane obalu Songs of Faith and Devotion sa vyníma logo labelu Mute. V roku 1978 ho v Londýne založil Daniel Miller, zanietený fanúšik zvuku syntetizátorov, ako aj, v tom čase ešte sa len rodiacej, elektronickej hudby. Pôvodne mu mal poslúžiť len na vydanie vlastného, svojpomocne nahratého singlu. Posmelený nečakaným úspechom nahrávky, ako aj následným objavením ďalších hudobne spriaznených umelcov, však už o rok neskôr rozbehol Mute ako regulárny label.

Zlomový moment v jeho histórii nastal podpisom zmluvy s Depeche Mode. Ich popularita od počiatku rástla s každou ďalšou platňou a šírila sa aj za hranice britských ostrovov. V snahe dopriať kapele adekvátnu podporu, label expandoval spolu s ňou. Daniel Miller si uvedomoval dôležitosť vzájomnej lojality pri budovaní dlhodobého vzťahu medzi vydavateľom a umelcom. Tento prístup mu priniesol ovocie. Umelci mu zostávali verní aj keď im na dvere klopali lukratívnejšie ponuky a pomáhali tak značke prežiť aj počas menej priaznivých období. V priebehu 80. rokov sa Mute vypracovali medzi popredných vydavateľov nielen synth popu, ale aj experimentálnej elektroniky a nevyhýbali sa ani kapelám s tradičným nástrojovým obsadením. Z úrodného popola divokých post-punkerov The Birthday Party, ktorí pod ich vlajkou nahrali svoj posledný počin, povstal Nick Cave a jeho The Bad Seeds, i nemenej drásaví Crime & the City Solution. Po odchode z Depeche Mode, Vince Clarke pokračoval v chrlení hitov s Yazoo, kým Recoil, sólový projekt Alana Wildera, spriadal posluchovo náročnejšie elektronické textúry. Všetci však naďalej hájili farby Mute, kde nik nebol uprednostňovaný. Rovnakej pozornosti sa tu tešili politickí provokatéri Laibach, industriálni hlukári Einstürzende Neubauten či priekopníci electronic body music Nitzer Ebb. Bez ohľadu na výšku očakávaných predajov či žánrovú príslušnosť vedľa seba fungovali nedocenení rozpaľovači tanečných parketov Renegade Soundwave, retro rockeri z Inspiral Carpets aj elektronický zvukový kúzelník Moby.

So znovu nadobudnutou nezávislosťou, nikdy nestrateným zmyslom pre hudobné dobrodružstvo, a aj napriek svojmu názvu, majú Mute stále čo povedať dodnes.