1992

Alternatívny rock a grunge sa veľmi rýchlo ocitli v centre diania na poli tvrdej gitarovej hudby. Doposiaľ ústredný glam metal sa náhle ocitol na vedľajšej koľaji, no ústup popularity kapiel so štylizovaným imidžom v žiadnom prípade neznamenal pokles záujmu o metalovú tvorbu. Aj metalisti, ktorí nepočúvali striktne len extrémne undergroundové žánre, ale zároveň chceli máchať hlavou pri niečom tvrdšom ako bol nový album Def Leppard, mali v roku 1992 viacero dôvodov na radosť.

Priaznivci béčkových filmov, hororov a pokleslej zábavy si mohli ľahko obľúbiť White Zombie. Po sérii nezávislých nahrávok sa im podarilo získať si dôveru veľkého labelu, ktorú nesklamali na platni La Sexorcisto: Devil Music Volume One. Nepretržitý prúd metalových riffov na nej popretkávali úryvkami z obskúrnych filmov, takže výsledok pôsobí dojmom výstrednej metalovej párty v zastrčenej videopožičovni. Množstvo fanúšikov im zabezpečilo najmä na platňu nadväzujúce dva roky trvajúce turné a výdatná podpora MTV. Pantera si na svojom predošlom albume prešla drastickou žánrovou premenou a na nasledujúcom potvrdila, že si za svojím novým hudobným smerovaním na sto dvadsať percent stojí. Vulgar Display of Power je viac než výstižným názvom pre túto kolekciu hutných valivých skladieb s hrubým spevom a kovboji z pekla ním definitívne zahladili stopy po glam metalovej minulosti.

Po ceste, ktorú v predchádzajúcom roku naznačila Metallica, sa pustili aj ich tradiční súpútnici a rivali v pomyselnom boji o thrash metalový trón. Megadeth výrazne spomalili, zjednodušili skladby smerom k väčšej pesničkovosti a oproti minulosti pridali aj silné melódie. Výsledkom bol komerčne najúspešnejší album celej ich dlhoročnej kariéry, za ktorý sa nemusia hanbiť ani s odstupom času. Countdown to Extinction dnes môžeme pokojne zaradiť medzi najzásadnejšie metalové nahrávky 90. rokov.

***

Začiatkom 90. rokov sa začali v hudobných rebríčkoch čím ďalej, tým viac objavovať rôzne formy elektronickej hudby, hoci rádiá ju prakticky nehrali. Nepreberné množstvo jej odnoží a podžánrov nachádzalo živnú pôdu v tanečných kluboch, ako aj na utajených párty organizovaných po celej krajine. Spočiatku v rôznych opustených skladiskách, postupne však aj na čoraz väčších otvorených priestranstvách, „rave“ párty dosahovali mnohotisícovú návštevnosť a poskytovali neklamný dôkaz o čulom dianí na elektronickej scéne.

Práve na jednej z takýchto akcií stretli producenti z Opus III svoju enigmatickú speváčku a ich prvý spoločný singel It's a Fine Day roztancoval fanúšikov po celom svete. Šikovnou produkciou zdôraznenými popovými prvkami ozdobili aj zvyšok svojho albumu Mind Fruit, vďaka čomu mnohým zvedavým poslucháčom prístupnou formou priblížili, ako asi znie „house“. O poznanie nekompromisnejší prístup zvolili The Prodigy. Tí sa na debute Experience oblúkom vyhli odľahčujúcim melodickým vokálom, preukázali však vynikajúce ucho a cit pre chytľavé sample, ktorými prešpikovali svoj divoký „breakbeat hardcore“. Sväté im nie je vôbec nič, rovnako ochotne destilujú z hip-hopu a funku, ako aj z rozhlasových hier či náučného filmu pre deti. Pamätný hit Out of Space pre zmenu dochutili starou reggae nahrávkou zo 70. rokov.

Pokojnejšie vody „ambientu“ skúmali vo svojej tvorbe The Orb. Pilotný singel Blue Room z ich albumu U.F.Orb vyniesli predaje až na ôsmu priečku singlového rebríčka a s dĺžkou tesne pod 40 minút je historicky najdlhšou skladbou, akej sa to kedy podarilo. Na základe tohto úspechu dostali pozvanie predviesť jej skrátenú verziu aj v televíznej show Top of the Pops, známej okrem iného tým, že v nej účinkujúci nehrali naživo. The Orb sa so vzniknutou situáciou vysporiadali svojsky. Namiesto imitovania živého vystúpenia si v priamom televíznom prenose zahrali partiu šachu, zatiaľ čo na pozadí premietali svoj videoklip.